Prečo zasa musíme voliť menšie zlo?

Autor: Roman Šimoník | 18.3.2014 o 13:42 | (upravené 10.12.2015 o 12:22) Karma článku: 25,40 | Prečítané:  5785x

Nemôžem nezareagovať na volebné výsledky, ktoré sme sa dozvedeli pred niekoľkými hodinami. Celková účasť občanov v prezidentských voľbách (43,40 %) je žalostne nízka. Musíme si položiť základnú otázku, čo spôsobilo, že 56,60%

Zdá sa mi, že občania mali záujem voliť, ale z nezrozumiteľnej komunikácie kandidátov boli zmätení a neistota ich viedla ku pasivite. Ide o cieľ, alebo ide o neschopnosť jasne, bez príkras povedať, čo chce presadiť ten-ktorý kandidát.

V tomto roku boli televízne diskusné relácie určujúce pre časť váhajúcich voličov. Samozrejme, ide miestami aj o určité divadlo kandidátov, z ktorého si myšlienky ľudia málo pamätajú, okrem toho, ako kto vyznel. Bohužiaľ, zdá sa, že to stačí!

Chýbajú osobnosti, ktoré by boli prijaté voličmi s vyššou akceptáciou, preto, aby stále nemuseli voliť len menšie zlo. Osobnosti sa musia vychovávať, pripravovať, aby mohli v určitom čase nastúpiť do pozícií s potrebnými kompetenciami. Bohužiaľ, to sa v politických stranách nedeje! A je mi to veľmi ľúto, lebo nie som určite sám, kto čaká na prepotrebné zmeny. 

Ešte v roku 2012, keď som bol členom KDH, som pripravil návrhy na prípravu politikov do rezortov spravujúcich štát a aj návrh systému obmeny politikov. Som presvedčený, že oba dokumenty by mohli pomôcť pri personálnej obnove KDH, príp. aj ďalších politických strán.

Neboli funkcionármi hnutia prijaté. Ako zakladajúci člen KDH som sa nechcel prizerať na sebazničujúce tendencie najstaršej politickej strany, avšak otvorenosť uvedeným myšlienkam bola nulová. Preto som demonštratívne, avšak s poľutovaním, vystúpil z hnutia, dúfajúc, že si zodpovední kolegovia uvedomia vážnosť situácie. Nestalo sa však nič!

Na stretnutí kandidátov na prezidenta z radov KDH, Jána Čarnogurského, Radoslava Procházku a blízkych spolupracovníkov Pavla Hrušovského som navrhol, aby bol jeden kandidát, s najväčším výtlakom a ostatní dvaja nech ho podporia. Vieme, ako to skončilo... Nejeden volič KDH je znovu sklamaný...

Tendencie vývoja sú zrejmé, ale ak hnutie urobí nápravu počas nasledujúcich dvoch rokov do parlamentných volieb 2016, čo to sa dá ešte vylepšiť. To platí aj pre ostatné strany. Ak nie, prídu politici s neštandardnými postojmi a len málokto vie, čo spôsobia.

Potvrdzuje sa, že ľudia v prezidentských voľbách, podobne ako v parlamentných, očakávajú od kandidátov návrhy riešenia ich problémov. Ako keby bol prezident druhý premiér. Niektorí z nich majú výhodu, lebo sú pri zdroji informácií a informovanosť môže zavážiť vo výsledkoch volieb.

V tomto prípade má výhodu v druhom kole premiér. Z môjho pohľadu je však dôležitejšie, ako sa budúci prezident bude správať v napätých situáciách pri riešení problémov. Bude ich riešiť, alebo utečie? Vzhľadom na svoje kompetencie, bude na Slovensku spoluvytvárať pokojné, konštruktívne prostredie, alebo bude frustrovať obyvateľstvo?  To sú otázky, ktoré ma najviac zaujímajú.

Čaká nás druhé kolo prezidentských volieb a dva týždne pozorovania oboch relevantných kandidátov a dúfam, že médiá prinesú viac konkrétnejších informácií.

Róbert Fico je skúsený politik, s prísunom informácií a pragmatickým prístupom. Na druhej strane pociťujem určité ohrozenie demokracie, hoci sme členom EÚ, nakoľko tri najvyššie ústavné funkcie budú obsadené osobami, ktoré vyšli zo Smer-SD.

Andrej Kiska je obchodník. Prepokladám, že by nachádzal mnohé kreatívne riešenia v rôznych situáciach, mal by ťah na bránu.  Z môjho pohľadu je ale nevypočítateľný a som presvedčený, že potrebujeme mať pre nasledujúce, možno turbuletné roky, politika, ktorý potrebuje mať oveľa zreteľnejšie vyjadrenie dôvery a potrebuje dôveru u ľudí navodiť.

Toto kritérium platí najmä pre Andreja Kisku, ale aj pre Róberta Fica.

A na záver. Z vlastnej skúsenosti viem, že je vhodné venovať čas osobným stretnutiam s kandidátmi. Na nich sa môžeme dozvedieť oveľa viac...

Bude to však stačiť...? Dúfam, že o dva týždne budem vedieť ktorého kandidáta podporím a samozrejme prečo. Dúfam, že nebudem musieť podliezať latku, ktorú si nastavím... Nepodleziem ju!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?