Ako sa dostať z daného stavu von alebo Prečo nevyužívame potenciál, ktorý máme?

Autor: Roman Šimoník | 3.8.2014 o 18:52 | Karma článku: 3,62 | Prečítané:  482x

 

Po návrate z dovolenkového pobytu z ostrova Mallorca sa mi žiada napísať niekoľko riadkov porovnávajúcich úroveň cestovného ruchu u nás a na spomenutom ostrove, ktorý patrí Španielsku. Nerobia totiž nič, čo by sme nedokázali aj my na Slovensku. 

Hlavné mesto Palma je od Bratislavy vzdialená 1690 km, čo predstavuje niečo málo nad 2 hodiny cesty lietadlom.

Rozloha ostrova je 3640 km2. Slovensko má 49037 km2. Počet obyvateľov na Mallorce je cca 950 000, na Slovensku 5 400 000.

80% obyvateľov ostrova Mallorca pracuje v cestovnom ruchu, na Slovensku ide približne podľa niektorých štatistík o 5,4%.

Zvyšných 20% pracuje v priemysle a poľnohospodárstve. V poľnohospodárstve sa venujú pestovaniu a spracovaniu olív, zemiakov, mandlí, pomarančov, citrónov, výrobe vína a pod.

Rozšírený je kožiarsky priemysel a predaj výrobkov z kože a známy je predaj umelých perál. Niektoré poľnohospodárske produkty dodávajú pre kozmetický priemysel. Čiže popri cestovnom ruchu sa vyvíjajú aj ďalšie odvetvia, ktoré vedia turistom ponúknuť svoje služby a výrobky.

Na Mallorcu príde ročne od 10 do 12 miliónov turistov zo zahraničia. Na Slovensko príde 1,67 milióna turistov zo zahraničia a ďalších 2,4 milióna sú turisti zo Slovenska. Slovenskí turisti predstavujú 60% z celkového počtu turistov.

Z uvedeného vyplýva, aký veľký je potenciál na rast cestovného ruchu s dôsledkom na výšku zamestnanosti. Niekto, by mohol namietať, že Slovensko nemá v porovnaní s Mallorcou to najväčšie lákadlo – more. Súhlasím, ale turizmus nie je len o mori. 

Hoci niektorí obyvatelia španielskeho ostrova Mallorca nevedia po anglicky, či nemecky, veľmi sa snažia poradiť a pomôcť v prípade potreby. Sú aktívne zapojení do cestovného ruchu a dotvárajú kolorit miesta. Väčšina však vie aspoň jeden svetový jazyk. Všade počuť angličtinu, nemčinu, na severe ostrova francúzštinu, či ruštinu. Zvlášť ruskí turisti sú solventní a mallorskí obchodníci ich vidia radi.

Bolo by samozrejme možné rozšíriť  text o tipy na výlety, o historické informácie a pod. Avšak toto nie je mojim cieľom. Chcel som poukázať na skutočnosť, že Slovensko má „peniaze na chodníku“ a veľmi pomaly ich zbiera, pričom sa neustále poukazuje na nedostatok financií na čokoľvek.

Obyvatelia Mollorky vedia, že cestovný ruch ich živí a to dobre. Tam smerujú svoje aktivity a cítiť, že sú cieľavedomí, vedia kam kráčajú.

Vedia poskytovatelia služieb  v cestovnom ruchu na Slovensku, kam kráčajú? Spájajú sa títo ľudia vo svojich regiónoch, aby boli schopní svoj región ponúknuť a predať svoje služby turistom? Vedia, ale nie všade.  A to je málo, pretože imidž Slovenska tvoríme všetci a nie len jedno, dve, tri...  zariadenia.

Vedia bežní ľudia v našej krajine, kam kráčajú a ako sú oni zainteresovaní do rozvoja cestovného ruchu? Vedia, čo môžu navštíviť vo svojom okolí a následne, v prípade potreby poradiť okoloidúcim návštevníkom? Vedia čo je v iných častiach Slovenska?

Tejto otázke by som sa rád venoval v budúcom príspevku. Súčasne by som chcel zdôrazniť dôležitosť rozloženia rizika pri tvorbe HDP na Slovensku, pretože závislosť na automobilovom priemysle je privysoká. Vzniká teda základná otázka. Prečo nevyužívame potenciál rapídneho zvýšenia tvorby HDP z cestovného ruchu?

Slovensko 4 (M.S.)
Mallorca (R. Šimoník)
Slovensko 3 (M.S.)
Mallorca 4 (R.Š.)
Slovensko (M.S.)
Mallorca 3 (R.Š.)
Slovensko 2 (M.S.)
Mallorca 2 (R.Š.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?