Uchopme vec správne, aby sme mohli pracovať!

Autor: Roman Šimoník | 6.10.2014 o 10:11 | Karma článku: 1,88 | Prečítané:  272x

 

Dovoľujem si nadviazať na môj blog zo dňa 3.8.2014 a vyjadriť názory k rozvoju cestovného ruchu. Správnym uchopením témy, by sme mohli pomôcť ekonomike, prispieť k rozvoju jednotlivých krajov, zvýšeniu úrovne zamestnanosti v našom štáte a súčasne využiť dokonca aj ľudí v dôchodkovom veku a pod.

Vychádzam z anketovej otázky položenej v televíznej relácii „Čo by ste odporúčali vidieť turistom vo vašom okolí?“, na ktorú respondent odpovedal: Máme nádhernú prírodu.“ Redaktor sa pýtal ďalej: „A čo ešte?“. Odpoveď znela: „Hrad.“ Potom bola ďalšia otázka: A čo ešte?“. Odpoveď: „Prírodu.“ Strih a anketa skončila, lebo mužovi už nič iné nenapadlo.

Dajme si ruku na srdce, nezneli by podobne odpovede mnohých ľudí z okolia každého z nás. Väčšina z nich spravidla navštívi tri, štyri miesta vo svojom  okolí a vracia sa naspäť na tieto miesta veľa rokov. Radi by videli aj niečo iné. Lenže nevedia čo.

Alebo iný príklad. Počas spoznávania dejín a dejateľov Slovenska uvidíme v mestách a obciach tabule, busty, pomníky. Lenže pri buste, alebo tabuli významnej osobnosti chýba, okrem  mena a rokov, kedy žila, bližšia informácia o nej. Takže sa zastavilo poznávanie našich dejín hneď na začiatku pre nás a aj zahraničných turistov. Rád by som odporučil použiť jedno technické riešenie... ku bustám, pamätným miestam, pomníkom, stavbám a podobne, prostredníctvom ktorého by sa ľudia dozvedeli ďalšie podrobnosti.

Chýbajú informácie. Kde ich vziať? 60% turistov tvoria obyvatelia Slovenska a tí majú nedostatočné informácie a pritom sú to lojálni turisti.

Je žiaduce, aby učitelia na hodinách vlastivedy resp. dejepisu hovorili žiakom o významných osobnostiach a udalostiach z ich regiónu, o kultúrnych a historických pamiatkach, o podujatiach, ktoré oživujú daný región. Vtedy sa môže budovať národné povedomie a vtedy sa stávajú žiaci a učitelia, následne ich rodičia a starí rodičia živými nositeľmi informácií v prospech zlepšenia kvality života v regióne a tým aj rozvoja cestovného ruchu. Najmä škola a rodičia, ak sa snažia byť činní na poli kultivácie regiónu, môžu zohrať významnú úlohu. Vedieť, čo sa deje u nás,kde žijeme, na Orave, Honte, Spiši, Záhorí... Toto si žiada aktivitu konkrétnych ľudí. Je veľmi neskoro, keď TV resp. rozhlasové spravodajstvo resp. facebook,...  prinesie informáciu o podujatí z môjho regiónu, ktoré sa uskutočnilo resp. práve sa odohráva a ja som 30 km odtiaľ a tiežby som mal oň záujem.

Informácie je dobré čerpať aj z iných dôležitých zdrojov, ako sú turistické združenia a rôzne organizácie, vrátane oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu v danom meste, regióne, župe a pod. Takmer o nich nepočuť, česť výnimkám. Tu sa vynára otázka, ako pracujú uvedené organizácie v danom regióne a na koho sú zamerané? Aké majú personálne a finančné zabezpečenie? Ako majú vybudované informačné toky vo vnútri svojho regiónu a s najbližšími susednými regiónmi? Je jednotný informačný zdroj, kam sa zbiehajú aktuálne  informácie o podujatiach z daného regiónu...?

Je teda dobré začať od školy, rôznych spoločenstiev, ktoré postúpia informácie obci. Obec doplní tieto informácie o ďalšie z pozície svojej úrovne a postúpi ich napr. na okres resp. obvod, tie potom na župu,župa  na celoslovenskú úroveň a štát následne do sveta.Rovnako, by sa mohli informácie šíriť aj opačným smerom.  Zadávanie úloh obciam a mestám by malo byť iniciované obecnými resp. mestskými zastupiteľstvami a z druhej strany župou. Obce, mestá, župa následne oslovia všetky subjekty, ktoré môžu napomôcť zlepšeniu situácie, vrátane podnikateľov.Ide teda o vytvorenie schémy s informačnými tokmi a kompetenciami, povinnosťami.

Kľúčový význam má vytvorenie systému súčinnosti až po Ministerstvo dopravy a  regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo hospodárstva SR a Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ako zastrešujúcimi organizáciami. Zo strany všetkých vlád už mala byť a verím, že bude uvedomelejšia podpora cestovného ruchu.

Veď, kde je turista, tam sú aj príjmy...

Ide o beh na dlhšiu trať, ale je najvyšší čas sa už vydať na cestu. 

Dúfam, že Slováci budú vedieť poskytovať služby a nielen byť v kategórii dobre slúžiacich, čo súvisí s uvedomením si seba samých, svojich kvalít a zodpovednosti. Nik za nás túto prácu nespraví! A ovocie je sladké.

Ďalší blog (3.11.2014) bude o zamyslení sa nad využitím daností Slovenska pre oslovenie nemecky hovoriacich turistov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?